Boha som našla  v Amerike. Našla som, čo som nehľadala . (II.časť)

Ako malá som chodila do kostola. Lebo ma tam mama priviedla. Aj na náboženstvo ma dali. Veľmi sama nepýtali, či chcem. Bola tam nuda, lebo učiteľ bol nudný. Nič som si z tých hodín nezapamätala a nechcela som tam chodiť. Keď mi raz v zime počas náboženstva ukradli čižmy a musela som prísť v hlbokom snehu domov v cvičkách a potom si vyležať angínu, odhlásili ma z neho.

Do kostola som však musela chodiť. Ani tam ma to veľmi nebavilo. Chodila však aj moja najlepšia kamarátka, s ktorou bola veľká zábava. Pozorovali sme ľudí v kostole. Mnohých sme poznali a čudovali sa, načo chodia do kostola, keď v sa živote vôbec nesprávajú dobre. Ani farár nebol taký, aký by podľa biblie mal byť. Spolužiaci, ktorí mu robili miništrantov mi rozprávali, že má rád omšové víno a keď je nahnevaný aj nadáva.

K tomu sme sa na dejepise začali učiť o križiackych výpravách, o upalovaní žien ako bosoriek. Posledná kvapky v mori. Odmietla som kostol aj Boha. Veď v jeho mene sa to všetko dialo.

Stala som sa ateistom. Na vysokej škole sme viedli búrlivé debaty o zmysle života, o viere  a o Bohu.

Nechápala som niektoré kamarátky, ako môžu byť také slepé a pobožné. Vo svojej pokore boli za všetko vďačné Bohu a nie sebe.

Ja som sa chcela v živote spoliehať hlavne na seba. A to sa mi aj darilo.

Po rokoch som sa dostala ako podnikateľka do programu, počas ktorého sme  sa mohli na študijnom pobyte stretávať s inými úspešnými ľuďmi-podnikateľmi v USA a získať nové podnety pre svoje podnikateľské zámery.

Celý pobyt som mala zadarmo, bývala som v dobrých hoteloch a mala som pripravený nabitý program. Okrem iných som sa mala stretnúť s milionárom aj s inými úspešnými podnikateľmi. vo viacerých mestách.

Začínala som vo Washingtone. Privítali ma, ubytovali v obrovskom apatmáne hotela neďaleko od Bieleho domu. Zároveň sa ospravedlnili, že koordinátor môjho programu v hlavnom meste náhle ochorel a nestihli ešte pre mňa vytvoriť náhradný program.  Prvé tri dni budem mať čas len pre seba a môžem ho využiť na spoznávanie mesta.

Potešila som sa. Vo Washingtona som sa ľahko zorientovala. Všetky ulice do pravého uhlu oddeľovali rovnaké bloky rovnako vysokých domov. Pešo som sa dostala aj do Bieleho domu, kde práve vrcholila aféra Clintona s Monikou Lewinskou. V nasledujúcich dňoch som si prešla všetky múzea od Obelisku až po parlament.

Po troch dňoch sa moje túlanie po meste skončilo a dva dni som mala rôzne stretnutia a pracovné obedy aj pracovné návštevy obchodov. Mojou témou bol rozvoj maloobchodu na vidieku. Nedalo mi nevšimnúť si, akí boli ľudia, ktorých som stretávala na jednej strane úspešní , na druhej veľmi milí a pokorní. Aj pred jedlom v reštaurácii sa ticho modli.

Z Washingtonu som letela do Ohaia. Tam ma čakal veľký černoch, ktorý ma asi 3 hodiny viezol do rodiny učiteľov na dôchodku.Mala som tam bývať nasledujúce 3 dni. Malý vidiecky dom uprostred záhrady, s veľkými oknami, ktorý ani pri odchode nezamykali. Po pracovných stretnutiach sa mi snažili všetko ukázať. Separovali odpad a zväzky novín a časopisov nosili do 5 km skládky, kde bolo všetko upratané a čisté. Pozvali aj svoju rodinu, aby ma spoznali. Pred obedom opäť tichá modlitba. Cítila som z nich hlbokú pokoru, dobrotu a pokoj. Začala som si to zámerne všímať a pozorovať ľudí, ktorých som stretávala.

Z Ohia som letela do Kentucky, opäť som bývala v hoteli. Starala sa o mňa úspešná podnikateľka, ktorá chodila na veľkej limuzíne a veľmi sa čudovala, že vo voľnom čase chcem spoznávať mesto a prepravovať sa MHD.

Keď som neskôr sedela v autobuse a poobzerala som sa okolo seba, okrem mňa tam nebol nikto biely. Nevadilo mi to. Ľudia sa mi prihovárali, pýtali sa odkiaľ som , či nepotrebujem s niečím pomôcť.

Potom som letela do Lenny malého mestečka s írskou komunitou.Spala som v penzióne mladých írskych prisťahovalcov, ktorí si v ňom zriadili aj írsku krčmu. Zobrali ma do škôlky, kde boli ich dve maličké deti. S hrdosťou  v očiach mi púšťali zápas ich národného írskeho športu, ktorý som nepoznala a ukazovali fotografie členov rodiny, ktorí zostali v Írsku. Niekoľkokrát spomínali s vďakou Boha za to, že sa im darí. Spýtala som sa, prečo sa nevrátia, keď im je tak smutno za domovom. Povedali mi, že majú radi aj Ameriku, lebo im dala príležitosť na lepší život pre ich deti a rodinu.

Ďalej som letela do Južnej Karolíny, kde sa o mňa staral podnikateľ . Bol to veľký a veľmi srdečný muž.  Ľudia boli obézni a vozili sa na veľkých autách. Nemali tam chodníky a keď som sa vybrala z hypermarketu pešo do kancelárie, musela som kráčať  po krajnici štvorprúdovej ceste plnej áut. V rukách som mala tašku s darčekmi a udicu pre ocka.

Mala som to asi na  500 m, ale toľko trúbenia a pribrzďovania som zažila po prvýkrát. Všetci si chceli obzrieť blondínu v dlhom kabáte s udicou v ruke ako sa ponáhľa popri krajnici.  Tam sa nikto neponáhľal.

Ďalším mestom bola Atlanta. Krásne mesto. Starala sa o mňa Jammilla, černošská mladá žena, ktorá sa vypracovala z ulice na úspešnú podnikateľku. Pomáhala v prezidentských kampaniach, kde sa stretávala aj veľmi bohatými Američanmi. Zoznámila ma s milionárom ázijského pôvodu. Sympatický nižší muž, ktorý zbohatol na diamantoch. Bez okolkov sa ma spýtal, koľko miliónov mám k dispozícii, kvôli možnému obchodu. Zasmiala som sa a vysvetlila mu, že som len malý podnikateľ. Tak nič, zasmial sa aj on, že mu dali nesprávne informácie. Potom sme sa ešte skoro rozprávali a urobili si spoločné foto. Takže milionárka zo mňa asi nebude…

Bola nedeľa, Jammilla  ma zobrala do kostola. Potešila som sa, lebo černošské gospely sa mi páčili.  Ešte ani nezačali spievať, už to bol pre mňa zážitok. Ženy, dievčatá aj tie najmenšie mali nádherné vrkôčkové účesy a veľmi farebné oblečenie.Zo  spevu išla veľká  radosť a energia, ktorá sa prenášala aj na mňa. Všetci sme sa hýbali v rytme nádherných spevov. Na chvíľu som sa stala súčasťou tej obrovskej energie. Bola som dojatá.

Zrazu som to pocítila. ON je tu a vždy tu bol, len som HO necítila. Musela som priletieť až do USA, aby som Ho opäť našla. Cirkev s vierou , aspoň mojou , nemá nič spoločné . Náboženstiev je na svete veľa mnohé ľudí rozdeľujú, namiesto aby ich spájali.

On nás spája. Bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, či orientáciu.

Našla som Ho, aj keď som Ho nehľadala.

Ako Ste Ho našli vy?

 

Bela
Má rada slová a možnosť ich energiou pomáhať a meniť príbehy. Vzájomnú reč duše a tela. Objavovanie princípov rovnováhy a ich uplatňovanie v živote. Hľadá a objavuje cesty k zdraviu a trvalej mladosti. Dovoľte jej inšpirovať aj vás. Je autorkou eBooku Stručný manuál zdravého starnutia, alebo Omladnúť môžete v každom veku.http://belasolar.sk/omladnut-mozeme-v-kazdom-veku/. Na svojej doméne www.belasolar.sk prezentuje svoje osobné názory, skúsenosti a odporúčania na základe všeobecne dostupných informačných zdrojov. Môj príbeh si prečítajte tu
Komentáre
  • Tajomstvo prirodzeného chudnutia

    Naučte svoje telo spaľovať tuky a dosiahnite svoju optimálnu hmotnosť

  • Ako omladnúť za 14 dní o 14 rokov
  • Denník mojej detoxikácie v Indii
  • Púť do Santiaga
  • Najnovšie články
  • Kategórie