Z hľadiska trvalej mladosti je dôležitá rovnováha v našom živote. Jednou z jej súčastí je energetická rovnováha. Píšem o nej vo svojich eBookoch aj v článku o energetických upíroch.
Prečítala som niekoľko kníh a pocítila dôsledky energetickej nerovnováhy aj na vlastnej koži, často vôbec nie zámerne. Náhodou sa mi niečo stalo… Dnes už neverím na náhody. Verím tomu, že každý si je tvorcom týchto „náhod“ v živote. Sú manifestáciou našich myšlienok a presvedčení, a preto našim cieľom by malo byť ich dokonalé ovládanie a využívanie pre dobro naše aj celého sveta.
Po prečítaní knihy Anatolija Někrasova som však toto svoje presvedčenie trochu rozšírila. V jeho knihe som sa po prvýkrát stretla s pojmom egregor. (Celý názov knihy Egregory – Strážní anděle?)
Rada by som sa s vami so svojimi postrehmi podelila. Prečo? Čítajte ďalej.
Egregormi nazýva Nekrasov entity, polia, ktoré tvoria ľudia svojimi sústavnými myšlienkami, presvedčeniami, názormi, činnosťou. Čiže každá naša myšlienka, nápad sa na energetickej úrovni mení na tvorivú silu, ktorú nazýva egregor. Dlhodobo a mnohými ľuďmi opakovaná určitá činnosť, aktivita aj myšlienka nesie so sebou aj energiu a táto energia posilňuje aj konkrétny egregor.
Všetko, čo nás obklopuje má svojho egregora. Tento môže v kolektívnom vedomí, vznikať, rásť, ale aj zanikať, pokiaľ jeho energia už nie je sýtená našou energiou. Môžu to byť ušľachtilé ideály, nápady, aj zvrátené ideológie, či činnosti. V súčasnosti medzi najsilnejšie patria egregory peňazí, moci a sexu. Zároveň však existujú mnohé ďalšie.
Kvalita a obsah týchto energo-informačných polí je rovnaká ako jej tvorcovia a nasledovatelia, ktorí sa s danou myšlienkou, či činnosťou stotožňujú. Sú naladení na rovnakú vlnovú dĺžku a tak sa informačné pole posilňuje, alebo oslabuje.
Pritom to môže byť rovnako negatívne aj pozitívne. Ovplyvňuje to naše životy bez ohľadu na to, či o nich vieme, alebo nie. Napríklad ak nám niekto (strážny anjel ?), ukazuje naše slabé miesta, ktorých si nie sme vedomí a nás to nahnevá, alebo bolí, v danej chvíli nemusíme vnímať, že je to pre naše dobro. Až neskôr sa to ukáže pozitívne pre náš rast. Myslím si, že v konečnom dôsledku je všetko pre vývoj pozitívne.
Aby sme toto dokázali vnímať, potrebujeme si zachovať svoju vnútornú slobodu, a na to potrebujeme mať otvorenú myseľ, úctu a lásku k sebe aj celému svetu.
Ak pochopíme, že svoju realitu si tvoríme svojimi myšlienkami a presvedčeniami, bude nám jasné, že tým svoju slobodu získavame, alebo aj strácame. Ak nemáme v sebe dostatok lásky, pribúda agresivita a násilie. Spoločnosť sa nás snaží usmerňovať pravidlami a zákonmi, rôznymi inštitúciami, ktoré organizujú naše životy.
Čiže čím viac sa zaoberáme napr. peniazmi, či už na ne myslíme kladne, či záporne, či ich zarábame veľa, alebo málo, tým viac našej energie prúdi k egregorovi peňazí.
A čím viac energie téme peňazí venujeme, tým viac jej strácame vo svojom živote, a o to viac sme od peňazí závislí, či už ich máme prebytok, alebo nedostatok. Podobne je to s mocou, sexom, zdravím… A je paradox, že či ich máme veľa, či málo, neprinášajú nám vytúženú radosť a šťastie. Alebo len krátkodobo. Možno je to preto, že sa príliš zameriavame na úspech v práci, na dosiahnutie čo najvyššieho zisku.
V živote nám chýba čas pre seba, pre partnera, pre rodinu a vytúžená radosť sa nedostaví, alebo sa len mihne okolo nás, aj po dosiahnutí zisku a úspechu. Tak to ide stále dokola. Dobré výsledky však nie vždy prichádzajú a zisk je neistý. V dôsledku závislosti nášho šťastia na vonkajších úspechoch sa často objavuje úzkosť, depresia. Z „neznámych príčin“ máme srdcovú arytmiu, bolesti hlavy, zvýšený krvný tlak, poruchy trávenia, (viac v ebooku Trávenie bez trápenia).
Stále zabúdame, že pocit šťastia, istoty, naplnenia potrebujeme hľadať v sebe a nehľadať ho vo vonkajšom svete. Možno budete súhlasiť s tým, že náš život je zrkadlom našich myšlienok, aj názorov na okolitý svet. Často sa snažíme zmeniť všetko okolo seba, ale už vieme, že začať musíme u seba. Potom sa môže zmena preniesť na partnera, rodinu a postupne sa začne uzdravovať aj spoločnosť.
Ako sa teda oslobodiť od závislosti na vonkajšom svete? Cestou je hľadanie rovnováhy vo svojom živote.
Všetci máme slobodnú vôľu. Rodíme sa s ňou, a napriek tomu ju celý život hľadáme. V podstate máme len dve cesty:
Prvá cesta nás privádza k harmónii a šťastiu. Druhá cesta je plná vášní, pocitu nebezpečenstva, boja, keď hľadáme rôznych spojencov, len aby sme splynuli v dave so svojimi nedostatkami a získali ochranu partie.
Aj takto začínajú vznikať rôzni egregory, živení našou energiou. Je dôležité pýtať sa komu, čomu, venujem svoju energiu. Často odovzdávame svoju energiu dobrovoľne. Nevedome, alebo vedome?
A pritom sa nám bez nášho súhlasu nemôže nič stať. Nemôžeme ochorieť, dostať sa do problémov, pokiaľ k tomu sami nedáme súhlas…Neveríte?
Na čo najčastejšie myslíte, o čom najviac rozprávate, čo vás najčastejšie hnevá, za čo najviac bojujete, s kým…?
Často, denne, dlhodobo…Nestrácate veľké množstvo energie úplne zbytočne?
Pritom existuje riešenie. A závisí len od vás, od vašej voľby a vášho rozhodnutia.
Držať sa prekonaných, zastaraných myšlienok a presvedčení len kvôli strachu zo zmeny môžete prekonať len vtedy, keď si začnete veriť. Skutočne veriť a mať sa radi. Potom začnete venovať pozornosť svojim myšlienkam, presvedčeniam, želaniam, snom…Uvedomte si, že od nich závisí kvalita vášho života. Môže vám brániť strach, ktorý si odovzdávate cez výchovu a vzdelanie. Strach vo vás potláča všetko aktívne a zároveň priťahuje negatívne javy.
Často sa človeku stane to, čoho sa najviac bojí. Písala som, že strach je len viera, že sa niečo skončí zle. Je absurdné sa na niečo pripravovať, tešiť sa, a zároveň sa blokovať strachom, nemyslíte? Strach je živná pôda na to, aby človeka ovládla úzkosť, utrpenie a egregory.
Pokiaľ však pristupujeme k životu s plným vedomým, môžu nám egregory pomáhať. Ak veríme, že sme prišli na svet s určitým zámerom, verme aj tomu, že máme v sebe dostatok energie, aby sme tento zámer naplnili.
Potrebujeme sa však vedieť zastaviť, oddychovať, byť pravidelne aspoň na chvíľu sami so sebou. Len tak si dokážeme zachovať svoju tvár a nesplynúť s davom. Byť tým, čím chceme. Ženy ženami a muži mužmi. V dnešnej dobe však ženy preberajú mnohé úlohy mužov a muži nemajú mužskú psychiku. Mnohí zostali deťmi, chlapcami, mladíkmi, ktorí nedozreli na mužov. Trpia tým ženy, deti aj celá spoločnosť. (Jeden z „aha momentov“ v knihe).
Jedným z egregorov je egregor spánku, živený energiou mnohých ľudí, ktorí nevedia odpočívať, nemôžu spať a trávia noci v „spoločnosti“ obrazoviek televízorov, alebo počítačov.
Alebo egregor jedla. Koľko času mu venujeme, koľko závislostí na jedle nás ovláda, koľko frustrácií z nadmernej, alebo nízkej hmotnosti nás trápi. A pritom máme veľa informácií ako zdravo jesť, ako sa hýbať.
Je tu však jedna prekážka- NAŠA LENIVOSŤ.
A keď príde choroba, málokto ju pochopí ako znamenie, že zišiel zo svojej cesty.
Ak to znamenie pochopíme a začneme sa zaoberať sami so sebou, prehodnotíme svoje názory, vzťah k svetu, uvedomíme si svoje nedostatky, až potom vykročíme na cestu k rovnováhe a tým aj k uzdraveniu. Potrebujeme prehodnotiť aj vzťahy v rodine, s príbuznými, kolegami, či priateľmi. Len ak sú naše vzťahy harmonické, budeme mať pevnú pôdu pod nohami a budeme môcť ďalej rásť. Odhaľovaním svojich možností, schopností a talentu budeme upevňovať svoju rovnováhu a zároveň pomáhať ostatným, aby to robili aj oni.
Často nás môže brzdiť snaha o dokonalosť, keď nevieme prijať niektoré svoje nedostatky. Ak sa však prijmeme takí akí sme, keď budeme venovať dostatočnú pozornosť svojmu telu aj duši, začne sa nám dariť. Dôležitá je rovnováha medzi materiálnym a duchovným svetom, lebo uprednostňovanie len jedného, šťastie neprináša. Dôležitejšie je byť sám sebou, ako sa snažiť byť dokonalým.
Preto si pripomeňme dôležité princípy, spomenuté aj v knihe, ktoré nám na ceste pomáhajú:
Správaj sa k ostatným tak, ako chceš aby sa oni správali k tebe.
Neprávaj sa k ostatným tak, ako nechceš aby sa oni správali k tebe.
Mravné je všetko, čo ľudí spája a nemravné to, čo ich rozdeľuje.
Skúste sa cez tieto princípy pozrieť na vlastný život.
Pokiaľ sa upínate k minulosti, urýchľujete svoje starnutie. Starnete rýchlejšie aj vtedy, keď prijímate nové, ale starého sa nedokážete zrieknuť. Často sa to prejavuje bolesťami chrbtice.
Napredovanie spočíva v pohybe k sebe, odhaľovaní svojej individuality, v tom, ako ste sa priblížili k dobru oproti včerajšku. Ste telo aj rozum, duša aj láska a potrebujete sa naučiť byť jednotným. Stáť pevne na zemi, vedieť aj snívať, aj za svojimi snami ísť.
Žiť tu a teraz.
Jednota je harmónia a rovnováha. Harmónia v nás prebúdza radosť.
To je skúška správnosti našej cesty.